O termíne čerpania dovolenky podľa Zákonníka práce spravidla rozhoduje zamestnávateľ. Zamestnanec teda nemá všeobecné právo jednostranne oznámiť, že od určitého dňa nastupuje na dovolenku. V praxi je preto dôležité odlišovať žiadosť o dovolenku od rozhodnutia o jej čerpaní.
- Termín určuje zamestnávateľ.
Urobiť tak má po prerokovaní so zamestnancom a podľa plánu dovoleniek, pričom musí prihliadať na svoje prevádzkové úlohy aj na oprávnené záujmy zamestnanca. Žiadosť zamestnanca je preto dôležitá, no sama osebe ešte neznamená schválenú dovolenku. - Schválenie má prísť vopred.
Zamestnávateľ musí čerpanie dovolenky oznámiť aspoň 14 dní vopred. Túto lehotu možno výnimočne skrátiť, ale iba so súhlasom zamestnanca, preto je vhodné mať termín potvrdený preukázateľným spôsobom. - Aspoň jedna časť má byť dlhšia.
Ak sa dovolenka čerpá po častiach, aspoň jedna z nich má trvať najmenej dva týždne, pokiaľ sa zamestnanec a zamestnávateľ nedohodnú inak. Zákon tým podporuje možnosť skutočného odpočinku, hoci dohoda umožňuje pružnejšie rozdelenie. - Zamestnávateľ môže termín zmeniť.
Ak už určené čerpanie zmení alebo zamestnanca z dovolenky odvolá, musí mu nahradiť náklady, ktoré mu preto bez jeho zavinenia vznikli. Môže ísť napríklad o preukázateľný stornovací poplatok, nie však automaticky o každú nepríjemnosť spojenú so zmenou plánov. - Existuje zákonná výnimka pre starú dovolenku.
Ak zamestnávateľ neurčí prenesenú dovolenku najneskôr do 30. júna nasledujúceho roka tak, aby sa vyčerpala do jeho konca, termín si môže určiť zamestnanec. Musí ho však písomne oznámiť najmenej 30 dní vopred, ak zamestnávateľ nesúhlasí s kratšou lehotou.
Prakticky preto platí: dovolenku si najskôr vyžiadajte a počkajte na jej určenie alebo schválenie. Jednostranný odchod bez splnenia zákonnej výnimky nie je riadne určeným čerpaním dovolenky a môže mať pracovnoprávne následky.
